Topoľčany, Cintorín

Cintorín je v súčasnosti najvýznamnejšou pamiatkou na početnú židovskú komunitu v Topoľčanoch. Bol založený v roku 1899 a pochovávalo sa tu do roku 1965, kedy židovská náboženská obec zanikla. Dominantou cintorína je hlavná budova s obradnou sieňou a bytom hrobára. Cintorín je po celom obvode ohradený vysokým tehlovým múrom. Nachádza sa tu 968 náhrobkov, z nich je 898 identifikovaných. V detskej sekcii je 48 náhrobkov. Najstarší náhrobok, prenesený zo starého židovského cintorína, pochádza z roku 1831. Na cintoríne odpočívajú topoľčianski hlavní rabíni, rabíni ako aj potomkovia významného rabína Chatama Sofera. V strede cintorína sa nachádza spoločný hrob 62 židovských občanov, z nich 53 sa stalo obeťou masovej vraždy na nemčickom kopci v septembri 1944.

Prvá písomná zmienka o židoch v Topoľčanoch pochádza z 1. polovice 14. storočia. Trvalé osídlenie Topoľčian židovským obyvateľstvom sa datuje od polovice 17. storočia. V roku 1709 si založili židovskú náboženskú obec (kehilu). Nárast židovského obyvateľstva bol zaznamenaný v 2. polovici 18. storočia. Na prelome 18. a 19. storočia bol v Topoľčanoch zriadený rabinát. Po vzniku ČSR tvorili židia asi tretinu z celkového počtu obyvateľov v meste a náboženská obec bola jednou z najlepšie organizovaných na Slovensku. Vlastnila tri synagógy, dva cintoríny, niekoľko modlitební, jatky, výrobňu macesov, veľké mikve, spravovala školy, starobinec a ľudovú kuchyňu. Židia sa zapájali do verejného a spoločenského života mesta a mali veľký podiel na tom, že Topoľčany sa stali živým obchodným centrom. Pred druhou svetovou vojnou žilo v meste asi 3200 židov. Po vojne sa ich vrátilo asi 550. Dnes v Topoľčanoch nežije ani jeden z pôvodných židovských obyvateľov.
V roku 1993 bol židovský cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V obradnej sieni je nainštalovaná výstava Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch.