Židovský cintorín patrí mestu a bol obnovený predovšetkým vďaka iniciatíve miestnej aktivistky Beaty Ruckschloss Nemcovej. Cintorín sa rozprestiera na malebnom úpätí svahu pod Novým zámkom. Náhrobné kamene sú prevažne jednoduché s nápismi v nemčine a hebrejčine, ale nájdu sa aj slovenské a maďarské. Súčasťou cintorína a zároveň jeho dominantou je dom smútku v maurskom slohu s výraznou kupolou.
Najvýznamnejšou lokalitou židovského kultúrneho dedičstva v Bardejove je areál tzv. židovského suburbia – skupina židovských rituálnych stavieb neďaleko historického centra mesta. Pozostáva zo Starej synagógy, školy (beit midraš), niekoľkých rituálnych kúpeľov, výhrevne a vodnej veže. Stará synagóga pochádza z roku 1836 a je najstaršou stavbou areálu. Ide o unikátny typ deväťklenbovej synagógy.
Synagógu Bikur cholim dal v centre mesta v roku 1929 vybudovať židovský spolok starostlivosti o chorých. Je to jednoduchý objekt orientovaný do ulice východnou fasádou, ktorej dominantou je dvojica gotizujúcich lomených okien a hebrejský nápis s názvom spolku, ktorý dal synagógu postaviť. Vďaka dlhoročnej starostlivosti posledného príslušníka bardejovskej židovskej komunity pána Maximiliána Špíru je dnes objekt jednou z najlepšie zachovaných synagóg na Slovensku.
Múzeum židovskej kultúry je špecializovaným múzeom Slovenského národného múzea a významnou štátnou inštitúciou, ktorá sa venuje židovskému kultúrnemu dedičstvu. Múzeum židovskej kultúry sídli v Zsigrayovej kúrii, pôvodnom zachovanom dome na Židovskej ulici. Je spomienkou na historickú židovskú štvrť, ktorá bola zbúraná v 60. rokoch 20. storočia pri výstavbe Mosta SNP. Baroková kúria z 18. storočia, prestavaná v 19. storočí, je od roku 1993 sídlom stálej expozície múzea.
Pamätník Chatama Sofera je židovské posvätné miesto a významné pútnické miesto, kde je pochovaný Chatam Sofer a ďalší významní rabíni a učenci Tóry. História cintorína pod hradom pri dnešnom tuneli siaha do 17. storočia, keď Pálffyovci povolili svojim židovským poddaným, aby si na pozemku medzi skalným bralom a Dunajom zriadili cintorín. Slúžil komunite do roku 1847. Ohrozený bol až v roku 1943, keď v dôsledku výstavby tunela rozhodli o jeho likvidácii.
Jediná bratislavská zachovaná synagóga sa nachádza neďaleko historického centra mesta na Heydukovej ulici. Bola postavená v rokoch 1923 – 1924 podľa projektov architekta Artúra Szalatnaia-Slatinského ako filiálna synagóga ortodoxnej náboženskej obce. Synagóga sa v uličnom fronte prezentuje monumentálnym stĺporadím pozostávajúcim zo siedmich pilierov. V interiéri sa snúbi novátorská železobetónová konštrukcia a dobové kubistické detaily s historizujúcimi prvkami.
Centrum židovského náboženského a kultúrneho života v Komárne sa nachádza v objekte židovského starobinca so synagógou, ktorý bol postavený v roku 1896. Vstup do komplexu s neogotickou tehlovou fasádou je na nároží. V severnej časti jeho zadného traktu sa nachádza synagóga, zdôraznená vysokou štítovou strechou, rozetovým oknom a vstupným portálom. Interiér synagógy tvorí jednoduchý priestor zaklenutý valenou klenbou s pôvodným mobiliárom a pôsobivou neogotickou výzdobou.
Ortodoxná synagóga na Puškinovej ulici je jedna z piatich zachovaných synagóg v Košiciach – nemý svedok bohatej židovskej minulosti druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Postavená v roku 1927 pre ortodoxnú obec ako moderná urbánna synagóga s priľahlou židovskou školou, ŽNO Košice ju dodnes využíva ako svätostánok. Priľahlá školská budova už nie je vo vlastníctve židovskej komunity.
Najvýznamnejšou židovskou pamiatkou v Košiciach je areál židovskej ortodoxnej obce, v ktorom sa nachádza rituálny kúpeľ (mikve) z polovice 19. storočia, kancelária komunity, rabinát a menšia modlitebňa slúžiaca bohoslužbám. V strede areálu sa nachádza budova ortodoxnej synagógy, ktorá bola postavená podľa plánov miestneho staviteľa Jánosa Baloga v roku 1899.
Synagóga v Leviciach je vo vlastníctve mesta od roku 1991. V rokoch 2011 – 2012 prešla kompletnou pamiatkovou obnovou. V súčasnosti sa využíva ako priestor na kultúrne účely. Bola postavená v roku 1883 na okraji historického centra, na pozemku, ktorý vznikol po zasypaní priekopy bývalého opevnenia mesta.
Podoba synagógy je výsledkom viacerých stavebných etáp. Pôvodnú budovu poškodili požiare v rokoch 1878 a 1906. Po druhom požiari budovu obnovili podľa plánov budapeštianskeho architekta Lipóta (Leopolda) Baumhorna. Zatiaľ čo architekt ponechal vonkajšiu fasádu s portikom a tympanónom v klasicistickej podobe, vnútro synagógy vystaval úplne nanovo v typicky baumhornovskom secesnom duchu.
Táto kolosálna budova postavená pre miestnu neologickú komunitu v rokoch 1924 – 1926 je veľkolepým pamätníkom lučeneckých židov. Synagóga, obklopená typickým socialistickým sídliskom, len o vlások unikla demolácii v 80. rokoch. Budovu navrhol známy architekt budapeštiansky architekt – špecialista na synagógy – Lipót (Leopold) Baumhorn. Predviedol tu svoju obľúbenú schému na pôdoryse gréckeho kríža s ústrednou kupolou a nárožnými schodiskami.
Synagóga, ktorá je jednou z najkrajších na Slovensku, je pozoruhodnou pamiatkou na židovskú komunitu v Malackách. Postavili ju v roku 1900 podľa plánov viedenského architekta Wilhelma Stiassneho (1842 – 1910) na mieste požiarom poškodenej synagógy z roku 1886 od toho istého architekta.
Synagógu dala postaviť v rokoch 1908 – 1911 neologická židovská obec podľa plánov architekta Lipóta (Leopolda) Baumhorna (1860 – 1932), významného budapeštianskeho odborníka na synagógy. Budova s dvoma vežami nesie typické črty architektovej tvorby. Charakterizujú ju maurské, byzantské a secesné prvky. Modlitebný priestor tvorí hala s kupolou na štvorici pilierov, ktoré súčasne podopierajú ženskú galériu.
Na východnej strane niekdajšej pevnosti sa zachovala ortodoxná synagóga, ktorá dodnes slúži na liturgické účely. V susedstve synagógy stojí aj bývalá škola, ktorá sa dnes využíva ako komunitné centrum. Jednoduchý neorománsky objekt synagógy s trojosovou fasádou si v interiéri uchoval pôvodný inventár, bimu situovanú presne v strede hlavnej modlitebne a ženskú galériu podopieranú liatinovými stĺpmi.
Ortodoxná synagóga je ústrednou budovou vo vzácnom komplexe rituálnych stavieb prešovskej ortodoxnej židovskej obce. Objekt postavila v rokoch 1897 – 1898 košická stavebná firma Kollacsek & Wirth. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia prešla synagóga generálnou rekonštrukciou a dodnes slúži ako miesto židovských bohoslužieb.
Synagóga status quo ante bola postavená v roku 1852 na malom námestí v centre mesta. Jej západná fasáda sa prezentuje trojicou vstupných portálov a hebrejským žalmom v atike. Vzhľadom na to, že objekt dlhé desaťročia chátral a slúžil len ako sklad, v jeho interiéri sa okrem liatinových stĺpov ženskej galérie nezachovali žiadne stopy pôvodného inventára. Pred niekoľkými rokmi bola synagóga obnovená vďaka aktivite miestneho rodáka, psychológa Dr. Pétera Hunčíka.
Synagóga sa zachovala vo svojom pôvodnom architektonickom prostredí spolu s bývalou židovskou školou a inými objektmi zaniknutej židovskej obce. Synagóga sa dvakrát vyhla zničeniu. Nemecká armáda, ktorá ju používala ako muničný sklad, ju pôvodne plánovala pred ústupom v roku 1945 vyhodiť do povetria. Synagóga stála opustená v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, keď ju druhýkrát zachránili pred demoláciou manželia Csaba a Suzanne Kissovci a začali s jej obnovou.
Židovský cintorín sa nachádza vo východnej časti mesta pri železničnej trati. Najstarší hrob pochádza z roku 1880 a najmladší z roku 1955. Ku koncu druhej svetovej vojny prestavala nemecká armáda dom smútku na vojenský bunker, ktorý sa zachoval dodnes. Po vojne boli po stranách cintorína vybudované garáže. Vzhľadom na to, že cintorín nebol desaťročia udržiavaný, mnohé náhrobníky padli za obeť vandalom alebo ich odcudzili.
Synagóga je jednoduchá stavba s maurskými prvkami, ktorá slúžila malej ortodoxnej obci a predstavuje typický príklad provinčnej synagogálnej architektúry 19. storočia. Bola postavená v roku 1875 a po požiari opravená v rokoch 1905 – 1906. V interiéri sa zachovala ženská galéria na liatinových stĺpoch, svätostánok (aron hakodeš) a pôvodná bohatá maurská stropná maľba, ktorá je momentálne v procese reštaurovania.
Synagóga bola postavená v roku 1803 a patrí medzi dva zachované príklady deväť klenbového typu synagóg na Slovensku. Nachádza sa v centre mesta oproti kaštieľu Pálffyovcov, na dlhom pozemku pri potoku. Exteriér je charakteristický masívnymi stenami s drobnými barokovými oknami, sedlovou strechou a výrazným štítom s oválnymi otvormi na vetranie, ktorý je typický pre architektúru oblasti Záhoria.
Synagóga v Šuranoch bola postavená v roku 1916. Ide o eklektickú architektúru so secesnými a maurskými prvkami. Po druhej svetovej vojne slúžil objekt ako učňovské stredisko a od konca osemdesiatych rokov sa postupne opravoval. Od roku 2005 je synagóga prístupná verejnosti a sídli v nej šurianske Mestské múzeum, ktoré okrem stálej expozície ponúka aj rôzne krátkodobé výstavy, usporadúva koncerty a kultúrne podujatia.
Synagóga bola postavená v roku 1913 podľa plánov architekta Richarda Scheibnera z Berlína. Pozoruhodná budova je príkladom raných modernistických trendov, ktoré smerovali k redukcii dekorácie pri zachovaní monumentálnych klasických foriem. Je zmesou byzantských a secesných štýlov s modernou železobetónovou kupolovou konštrukciou. Hlavná sála bola dlhé roky využívaná ako výstavný priestor. Niektoré pôvodné fragmenty interiéru sú zachované.
Židovská obec status quo ante si dala postaviť synagógu v roku 1897 podľa návrhov architekta Jakoba Gartnera (1861 – 1921), významného viedenského špecialistu na synagógy. Budova z charakteristického neomietnutého tehlového muriva s dvojvežovým priečelím sa nachádza v historickom centre mesta. Modlitebný priestor je bazilikálne trojlodie so ženskou galériou, ktorú nesú liatinové stĺpy. Synagógu v rokoch 2015 – 2016 obnovil jej vlastník – Trnavský samosprávny kraj.
Dnes známa ako Nová synagóga bola postavená v rokoch 1928 – 1931 neologickou židovskou obcou v Žiline. Je významným dielom európskej modernej architektúry na Slovensku, ktoré vzniklo na základe medzinárodnej súťaže na návrh novej synagógy, ktorá by nahradila staršiu synagógu z roku 1880. Zúčastnili sa na nej významní architekti tej doby vrátane Josefa Hoffmanna z Viedne a Lipóta Baumhorna z Budapešti. Nakoniec sa víťazom stal Peter Behrens, ktorý navrhol synagógu zaklenutú kupolou s výškou 17,6 metra.
Synagóga niekdajšej žilinskej ortodoxnej komunity dnes slúži ako centrum židovského života v meste. Jednoduchý objekt z dvadsiatych rokov 20. storočia stojí v obytnej zástavbe z medzivojnového obdobia. V suteréne sa pôvodne nachádzal rituálny kúpeľ, dnes sú tam obchodné priestory. Modlitebňa je orientovaná do ulice východnou fasádou s čitateľným umiestením svätostánku. Interiér je v intaktnom stave so zachovaným pôvodným mobiliárom s geometrickým dekórom typickým pre dvadsiate roky 20. storočia.
