Liptovský Mikuláš, Synagóga

Podoba synagógy je výsledkom viacerých stavebných etáp. Pôvodnú budovu poškodili požiare v rokoch 1878 a 1906. Po druhom požiari budovu obnovili podľa plánov budapeštianskeho architekta Lipóta (Leopolda) Baumhorna. Zatiaľ čo architekt ponechal vonkajšiu fasádu s portikom a tympanónom v klasicistickej podobe, vnútro synagógy vystaval úplne nanovo v typicky baumhornovskom secesnom duchu. Z pôvodného zariadenia synagógy sa zachoval iba svätostánok, ostatný inventár bol zničený v osemdesiatych rokoch. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia prešla synagóga čiastočnou obnovou. Objekt je majetkom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR, no keďže v meste nie je žiadna židovská komunita, využíva ho tunajšie Múzeum Janka Kráľa ako jeden zo svojich výstavných priestorov.

V bývalom sídle Liptovskej župy boli židia vážení a spoločensky dobre etablovaní. Židovská komunita, ktorá sa spomína v 18. storočí, mala v roku 1880 1115 členov, čo predstavovalo 39,7 % z celkového počtu obyvateľstva. V roku 1865 zvolili za starostu mesta Izáka Dinera, čím sa stal Liptovský Svätý Mikuláš prvým mestom v Uhorsku, kde bol starosta žid. Úrad starostu neskôr zastávali postupne ďalší traja členovia židovskej komunity, čo môžeme jednoznačne považovať za prejav vysokej náboženskej a kultúrnej tolerancie. Židovská obec sa hlásila k neologickému judaizmu a pred druhou svetovou vojnou mala asi tisíc príslušníkov. Dnes už v meste židovská obec nepôsobí a židovský cintorín zlikvidovali v osemdesiatych rokoch, keď ho vedenie mesta vyvlastnilo a na jeho mieste zriadilo park. Náhrobné kamene rozkradli alebo zničili.